COVID nenašiel krajiny regiónu v rovnakej situácii – v stredobode záujmu Slovensko a Maďarsko
12.10.2020
V uplynulých 5 rokoch slovenské, respektíve maďarské obchodné spoločnosti sledovali odlišné trendy: kým v Maďarsku počet obchodných spoločností aj napriek priaznivým daňovým podmienkam a výhodám pri zakladaní firiem klesá, na Slovensku je čoraz viac obchodných spoločností – vysvitá z analýzy spoločnosti OPTEN.
Ekonomiky Slovenska a Maďarska, čiže krajín s 5,5 milióna, respektíve 10 miliónmi obyvateľov, majú mnohé spoločné črty. Geografická blízkosť, socialistická minulosť a dnešné rámce EÚ prirozdezene nasmerovali spoločnosti a ekonomiky oboch krajín na podobnú dráhu, predsa sa zdá, že je niekoľko dôležitých faktorov, v ktorých tieto krajiny nasledujú protichodné trendy.
Na Slovensku je v súčasnosti počet registrovaných obchodných spoločností okolo 280 tisíc, kým v Maďarsku je to 530 tisíc. Ak sa na to pozrieme cez prizmu počtu obyvateľov, zistíme, že v oboch krajinách pripadne na 1000 obyvateľov 52 obchodných spoločností. Ak však skúmame trendy, hneď zistíme zjavný rozdiel: kým na Slovensku počet spoločností na obyvateľov rastie, v Maďarsku klesá. Rozdiel v trendoch bude ešte výraznejší, ak dodáme, že na Slovensku počet obyvateľov v uplynulých rokoch aj vzrástol, kým v Maďarsku poklesol.
Podnikateľský apetít vo všeobecnosti je určovaný faktormi ako je stav ekonomiky, daňové možnosti, resp. administratívne povinnosti pri zakladaní spoločností. V tieni pandémie koronavírusu môžeme označiť za výrazný aj rozdiel v devízovej expozícii, veď kým Slovensko je členom eurozóny a takto využíva výhody stability meny, v Maďarsku je určujúcou národná valuta, a to spolu s jej kurzovými rizikami.
Z pohľadu dane z príjmov obchodných spoločností je situácia v súčasnosti priaznivejšia v Maďarsku, veď sadzba dane je iba 9 percent, oproti 15, respektíve 20 percentám na Slovensku. Nebolo to vždy tak, po roku 2004 maďarské spoločnosti ešte hromadne premiestňovali svoje sídla na Slovensko, najmä pre výhodnejšie daňové podmienky. V súčasnosti však v Maďarsku aj napriek výhodným daňovým podmienkam klesá počet fungujúcich firiem, kým na Slovensku rastie.
Paralelu medzi oboma krajinami badať aj v ekonomickej váhe centrálnych oblastí. Regióny hlavných miest majú v oboch nepomerne väčší ekonomický podiel, na Slovensku sa v oklí Bratislavy nachádza 31 percent firiem registrovaných v krajine, kým v Budapešti funguje až 40 percent maďarských firiem. Platí to, zaujímavým spôsobom, aj napriek tomu, že obyvateľstvo je na Slovensku geograficky lepšie rozložené, než v Maďarsku. V slovenskom hlavnom meste žije len 8 percent obyvateľov krajiny, pričom v prípade Budapešti je tento pomer 18 percent.
Podobnosť medzi obchodnými spoločnosťami oboch krajín je jednoznačná, a výrazné odlišnosti pravdepodobne ani nevzniknú, aj keď sa v trendoch ukazujú rozdiely,. Tieto dve krajiny súťažia o tie isté investície, majú takmer rovnaké možnosti v rámci EÚ, preto v dôsledku druhov daní, právnych predpisov a aj samotnej trhovej súťaže slovenské aj maďarské firmy budú pravdepodobne napredovať po podobnej dráhe. Veľa pritom môže závisieť od toho, že spoločnosti – a vláda – ktorej krajiny zareagujú lepšie na recesiu spôsobenú pandémiou. Je aj individuálnou zodpovednosťou firiem, aby konali v tejto situácii aktívne, pretože v časoch reorganizácie trhov sa dá veľa získať marketingovou kampaňou odštartovanou v správnom čase a pre vhodnú cieľovú skupinu, alebo reštrukturalizáciou dodávateľského reťazca. A hranice v rámci EÚ už dávno nie sú z nepriechodného betónu či ostnatého drôtu. V eknomickom zmysle sú mantinely široké, i keď to v regióne stredovýchodnej Európy väčšina firiem ešte stále nevyužíva.